Primárna starostlivosť

PDF na vytlačenie

stadia

Primárna prevencia

podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie znamená, konať tak, aby k určitému neblahému spoločenskému javu nedochádzalo - teda predchádzať jeho vzniku, potlačiť ho v jeho zárodku, nedať mu príležitosť, nedať mu pôdu, v ktorej by mohol zapustiť korene. Pre také spoločenské javy, medzi ktoré patrí aj zneužívanie drôg, sa často používa obraz plávajúceho ľadovca. Lekári, psychológovia, sociálni pracovníci, polícia a iní, zachytávajú iba to, čo je nad povrchom, teda to, čo je už zjavné, čo sa už zviditeľnilo. Je však zrejmé, že pod týmto viditeľným vrcholom je ďaleko mohutnejšia vrstva skrytej patológie a zároveň aj potenciálnej patológie teda toho, čo je iba pripravené stať sa viditeľným, ak budú podmienky priaznivé. Táto potenciálna patológia neexistuje zatiaľ reálne - je iba možná, je v určitom latentnom stave, v ktorom čaká na svoju príležitosť. Má zatiaľ formu ”rizika”, ktoré sa môže premeniť na zneužívanie drôg, ale takisto aj nemusí. Zabraňovanie, aby k takémuto riziku vôbec dochádzalo sa hovorí primárna prevencia.

Činnosti primárnej prevencie:

Primary Prevention of Youth Violence Violence

on high school campuses across the United States has focused media attention on the problem of violence during childhood, adolescence, and young adulthood. In the 2003 Youth Risk Behavior Survey conducted by the CDC, more than 6 percent of students interviewed said they had carried a firearm at least once during the past month and 17.1 percent had carried a weapon such as a gun, knife, or club. According to the CDC's National Center for Injury Prevention and Control (NCIPC), 81 percent of homicide victims ages fifteen to twenty-four were killed with firearms in 1999. In fact, firearm-related homicides were the second leading cause of injury death among teens aged fifteen to nineteen years and the third leading cause of injury death among teens aged ten to fourteen. Homicide is the second leading cause of death among young people ages fifteen to twenty-four. It is the leading cause of death for African-American (black) teenagers, the second leading cause of death for Hispanic teens, and the third leading cause of death for Native American teens. According to the NCIPC, preliminary results from a CDC study in progress indicate that between July 1, 1994, and June 30, 1999, 253 violent deaths took place on school property, on the way to or from school, or at or on the way to or from a school-sponsored event. Most of these incidents involved firearms, and the deaths occurred in communities of all sizes, locations, income levels, and racial and ethnic makeup. Preliminary results of the study also show that, although the number of school-associated violent death events has decreased steadily since the 1992–1993 school year, the occurrence of multiple-victim events (those with two or more deaths per event) seems to have increased. During the four school years from August 1995 through June 1999, there were fifteen multiple-victim events, compared to three multiple-victim events occurring between August 1992 and July 1995. To develop programs to prevent violence and violent deaths among children and teens, the CDC followed a systematic public health approach to identify and describe the problem, design and evaluate measures to prevent the problem, and put those measures in place in the community. The approach that public health professionals use to develop all prevention programs consists of the following steps, some of which may be conducted simultaneously:

http://www.libraryindex.com/pages/721/Prevention-Disease-PRIMARY-PREVENTION.html

 

Primárna zdravotnícka starostlivosť ( angl . primary health care)

je základná starostlivosť o zdravie, ktorej úroveň obvykle závisí od ekonomických možností tej-ktorej krajiny. Zabezpečuje sa zavedením osvedčených, vedecky podložených a spoločensky prijateľných metód či postupov. Primárna starostlivosť je ústrednou funkciou národného zdravotného systému a je integrálnou súčasťou sociálneho a ekonomického rozvoja krajiny. Primárna prevencia sa čiastočne prekrýva s pojmom primárna zdravotnícka starostlivosť a zahŕňa opatrenia potrebné na prevenciu chorôb alebo iného poškodenia zdravia. Zahŕňa všetky aktivity zamerané na zníženie výskytu, intenzity a dôsledkov potenciálneho ochorenia alebo poškodenia zdravia príslušnej populácie v budúcnosti. Cieľom primárnej prevencie je redukcia príčin chorôb, zníženie ich výskytu a v konečnom dôsledku predĺženie veku dožitia, a najmä zlepšenie kvality života. Primárna prevencia sa uvádza do praxe politickými, ekonomickými a legislatívnymi nástrojmi, ako aj pozitívnym postojom priemerného obyvateľa k vlastnému zdraviu. Zložkami primárnej prevencie sú ochrana a podpora zdravia.

Primárna ambulantná starostlivosť

Počet lekárskych miest v primárnej ambulantnej starostlivosti stúpol v r. 1989 - 1998 zo 6 159 ,70 na 6 341,10 t.j. o 181,40 lekárskych miest čo predstavuje vzostup o 2,94 %. Na tomto vzostupe sa podieľa predovšetkým úsek stomatológie (+ 359 ,15 ), menšou mierou gynekológie (+34,29), naopak došlo k poklesu v kategóriách praktických lekárov pre dospelých (-180,23) a praktických lekárov pre deti a dorast (-31,80). Zmeny počtu lekárskych miest v primárnej ambulantnej starostlivosti a ich distribúcie v jednotlivých krajoch a okresoch SR nemožno dostatočne presne vyhodnotiť vzhľadom na zmeny územnosprávneho členenia z roku 1996. Podľa údajov z roku 1998 je najviac praktických lekárov pre deti a dorast a stomatológov v Bratislavskom kraji; praktických lekárov pre dospelých v Bratislavskom a Košickom kraji; najmenej praktických lekárov pre dospelých v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Tieto údaje nedovoľujú posúdiť pokrytie jednotlivých regiónov ambulanciami primárnej starostlivosti a vyžadujú podrobnejšie analýzy na úrovni okresov.

PREVENTÍVNE PREHLIADKY

Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú preventívne prehliadky , a to

  1. deväť preventívnych prehliadok poistenca verejného zdravotného poistenia ( ďalej len „ poistenec “) do jedného roku veku u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria , z toho najmenej tri preventívne prehliadky do troch mesiacov veku,
  2. jedna preventívna prehliadka poistenca vo veku 18 mesiacov u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria,
  3. jedna preventívna prehliadka poistenca od troch rokov veku do 15 rokov veku raz za dva roky u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria ,
  4. jedna preventívna prehliadka poistenca od 15 rokov veku raz za dva roky u všeobecného lekára.
  5. jedna preventívna prehliadka poistenca do 18 rokov veku raz za šesť mesiacov u zubného lekára.
  6. jedna preventívna prehliadka poistenca od 18 rokov veku raz za rok u zubného lekára.
  7. dve preventívne prehliadky tehotnej poistenkyne u zubného lekára
  8. jedna preventívna prehliadka poistenkyne od 18 rokov veku alebo od prvého tehotenstva raz za rok u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo
  9. jedna preventívna prehliadka tehotnej poistenkyne raz za mesiac a jedna preventívna prehliadka šesť týždňov po pôrode u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo
  10. jedna preventívna prehliadka poistenca vo veku od 50 rokov veku raz za tri roky u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore urológia
  11. jedna preventívna prehliadka poistenca , ktorý je evidovaným darcom krvi , raz za rok u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo
  12. preventívne prehliadky nariadené orgánmi na ochranu zdravia na predchádzanie prenosným ochoreniam.

Ochrana zdravia

Ochrana zdravia ( angl . health protection) by mala slúžiť ako nástroj na eliminovanie neakceptovateľného zdravotného rizika zapríčineného akýmkoľvek druhom ľudskej činnosti. Vyžaduje nemalé náklady zo strany štátu i súkromného sektora. Väčšina preventívnych opatrení je zahrnutá do príslušnej legislatívy krajiny a v optimálnom prípade je podporovaná kvitnúcou ekonomikou, kultúrou života a morálky. Úlohou, ktorá stojí pred našou spoločnosťou, nie je zakladať, ale monitorovať komponenty zdravia v rámci už existujúcej legislatívy (trendy v zdravotnom stave obyvateľstva, vplyv pracovného a životného prostredia na populačné skupiny, výživu, životný štýl vrátane zlozvykov, ako je fajčenie, alkoholizmus, drogy a pod.). K ďalším významným aktivitám patrí aplikácia vedeckých poznatkov v praxi, uzatváranie a plnenie medzinárodných dohôd (napr. eliminácia, resp. zníženie koncentrácií niektorých škodlivín v ovzduší, medzinárodná kontrola domácich i dovážaných potravín a i.). Ide o plynulý proces, priebežne obohacovaný poznatkami o nových chemických látkach, resp. modifikovaný podľa aktuálnych potrieb praxe. Za týmto účelom je na Slovensku zriadené Centrum chemickej bezpečnosti pri Ústave preventívnej a klinickej medicíny (ÚPKM) v Bratislave. Jeho úlohou je najmä zosúladiť legislatívu o používaní chemických látok s Európskou úniou, zabezpečiť tzv. karty bezpečnosti údajov o danej chemickej látke a pripraviť Register uvoľňovania a transferu chemických látok. Ďalším útvarom ÚPKM je Jednotka zabezpečenia kvality, ktorej náplňou je dohľad nad kvalitou, porovnateľnosťou a medzinárodnou akceptovateľnosťou akýchkoľvek chemických analýz, toxikologických vyšetrení a experimentálnych výsledkov. Tento systém kvality je vytvorený v súlade s medzinárodne prijatými princípmi (európskymi normami radu EN 45000 a ISO 9000), so smernicou OECD č. 45 a s vyhláškou MZ SR o správnej laboratórnej praxi (SLP).

Úlohou zdravotníckych inštitúcií je zavádzať do praxe legislatívne úpravy a odporúčania, ako aj zabezpečiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, orientovaných na sledovanie kvality prostredia a zdravia na úrovni individuálnej a skupinovej diagnostiky. V tomto zmysle sa realizujú národné i medzinárodné projekty, ktoré metódami environmentálnej epidemiológie skúmajú príčinnosť a mechanizmus vplyvu škodlivých faktorov prostredia na ľudské zdravie. Jedným z nich je slovensko-americký projekt Epidemiologický výskum alergických ochorení u detí v SR, ktorý sa realizuje v ôsmich ekologicky rozdielnych regiónoch Slovenska a je zameraný na skúmanie chemických znečisťujúcich látok pri vzniku alergií u detí v najútlejšom veku. Ďalšie projekty sú orientované na epidemiologické aspekty špecifických zhubných nádorov (prebiehajú v ČR a SR v rámci širokej medzinárodnej spolupráce), prípadne na opis miery expozície populácie ČR a SR perzistentným škodlivinám (toxickým kovom, polyhalogénovým uhľovodíkom a i.) v európskom kontexte.

Ochrana zdravia je kombináciou legislatívneho a vedeckého riadenia, ako aj technologických a vzdelávacích aktivít. Ich cieľom je garantovať, že žiadna ľudská činnosť nespôsobí vystavenie neprípustnému riziku poškodenia zdravia. Ochrana zdravia je založená na legislatívnych limitoch alebo iných reguláciách platných pre pracovné a životné prostredie, dopravu, potraviny a pod. Limity sa posudzujú na základe výsledkov výskumu z hľadiska ich možného vplyvu na ľudské zdravie a sú kodifikované legálnymi dokumentmi. Niektoré regulácie, resp. obmedzenia sú prevzaté z medzinárodnej legislatívy alebo medzinárodných odporúčaní (WHO, ILO, EU, IPCS). Limitovanie škodlivých faktorov nemusí vždy znamenať úplné odstránenie ich zdravotného rizika, ale skôr jeho zníženie na úroveň, ktorá je za daných podmienok považovaná za akceptovateľnú (Kříž a kol., 1996). Na vládnej úrovni zabezpečuje tieto úlohy v Českej republike hygienická služba a na Slovensku štátne zdravotné ústavy, ktoré vznikli transformáciou hygienických staníc.

Podpora zdravia

Podpora zdravia (angl.health promotion) pozostáva zo vzdelávania, organizácie, ekonomiky a iných foriem zdravotníckej inšpekcie. Tento termín sa zaviedol iba nedávno a vyplynul zo zamerania sa na problémy životného štýlu a vzťahu zdravia k faktorom životného prostredia. Najkritickejším momentom pri postoji k zlepšovaniu zdravia je nedostatočná informovanosť, resp. nedostatočné vedomosti širokých vrstiev obyvateľstva. Prekonať to znamená sústrediť úsilie na informovanie verejnosti o nových poznatkoch v prevencii najmä civilizačných ochorení, ovplyvnení dedičnej predispozície na určité choroby a úprave životného štýlu (stravovanie, pohyb, redukcia dlhodobého stresu, rozvíjanie aktívneho odpočinku a pod.). Aktivácia zainteresovanosti jednotlivcov na vlastnom zdraví je už polovičným úspechom na ceste k jeho zlepšeniu. Aká zložitá úloha to je, možno názorne demonštrovať na veľmi skromných úspechoch boja proti desaťročia známemu rizikovému faktoru, akým je nepochybne fajčenie.

Zatiaľ čo ochranu zdravia riadia prevažne štátne inštitúcie, podpora zdravia je založená na aktívnej kooperácii jednotlivcov, skupín, spoločností alebo zariadení s týmito inštitúciami. Finančná podpora je dobrovoľná, čiastočne sponzorovaná štátom, alebo individuálnymi darcami. Podpora zdravia znamená šancu predĺžiť vek dožívania pri lepšej kvalite života. Táto aktivita sa u nás iba začína rozvíjať, ale štatistické údaje o dlhšom veku dožívania v ekonomicky rozvinutých krajinách poukazujú na to, že stratégia aktívneho záujmu jednotlivca o vlastné zdravie na základe dobrej informovanosti prináša svoje ovocie.

V ostatných desaťročiach sa klasická "Hippokratova medicína" dosť podstatne zmenila. Z humánneho povolania, orientovaného skôr filozoficky, so širokým záberom znalostí z prírodných vied, sa medicína stáva zamestnaním ako ktorékoľvek iné, s trhovým mechanizmom, a z chorého človeka sa stáva "klient" (Calman, 1994), zdravie, presnejšie choroba sa stáva predmetom "obchodu".

Kvalita života

Koncepcia kvality života ponímanej vo vzťahu k zdravotnému stavu (angl. health-related quality of life) je súčasťou hodnotenia vplyvu faktorov prostredia na populácie vo všeobecnosti a čiastkovo na pacientov trpiacich na chronické ochorenia. Okrem toho psycho-sociálne prostredie a vlastná psychika sú často rozhodujúcou mierou spoluzodpovedné za klinický stav pacienta. Tento aspekt sa dá vysvetliť životným štýlom - napríklad riziká pre zdravotný stav u citlivejších jedincov (seniorov alebo deti), resp. výskyt HIV infekcií alebo zhubných nádorov u ľudí s určitým životným štýlom či špecifickou profesiou.

Komplexnosť hodnotenia kvality života vo vzťahu k zdraviu sa dá demonštrovať na rôzne vypracovaných dotazníkoch pri formulácii otázok o zdravotnom stave a životnom štýle jedinca. Nesprávna interpretácia asociácií medzi jednotlivými otázkami, resp. odpoveďami môže byť zavádzajúca a vedie k nesprávnemu pochopeniu príčinnosti, ako sa to ukázalo na veľkom počte nielen dotazníkových štúdií (Švejdarová, Bencko, 1999). Veľmi dôležitou pri takýchto štúdiách je predovšetkým dobrovoľnosť dobre informovaných respondentov, ktorá sa vyjadrí ich písomným súhlasom (Bencko, 1996). Iným závažným momentom je nesprávna interpretácia získaných informácií, ak sa zbierali v neporovnateľných sociálno-demografických podmienkach regiónov, resp. krajín. V každom prípade sú však takéto štúdie o životnom štýle a zdravotnom stave ľudských populácií dôležitou informáciou z hľadiska racionálnej primárnej prevencie, pri vyhľadávaní rizikových jedincov, ako aj pri plánovaní rozpočtových prostriedkov v rezorte zdravotníctva.

* * *

Vzťahy medzi narušeným životným prostredím na globálnej a zvlášť na regionálnej úrovni, s aspektmi zdravotnej kondície a kvality života seniorov sú výslednicou ich prevažujúceho životného štýlu v priebehu života. Zdravý životný štýl už od mladosti dáva šancu dobrej kvality života v staršom veku. K tomu prispieva primárna prevencia, vzdelávanie, dobrá legislatíva v zdravotníctve, aplikácia vedeckých poznatkov do praxe, a najmä dobrá úroveň ekonomiky. Treba však zdôrazniť, že aj v relatívne skromných pomeroch možno dosiahnuť významne pozitívne ovplyvnenie kvality života. Rozhodujúcim momentom je tu vôľa, osobné rozhodnutie pre vhodný, veku primeraný životný štýl a vôľa vytrvať v aktivitách podporujúcih zdravie jedinca, rodiny či väčšej komunity.

Podľa: Vladimír Bencko, Eva Reichrtová: Životný štýl a kvalita života. Život. Prostr., Vol. 34, No. 6,....2000

Last update Zárí 6, 2009